Príbeh našej Základnej školy Czuczora Gergelya sa začal písať pred sto rokmi, 28. októbra 1925, keď bola v Nových Zámkoch slávnostne odovzdaná do užívania nová školská budova. V jej priestoroch pôsobila ľudová a meštianska škola, ktorá sa stala pevnou súčasťou života mesta.
Po druhej svetovej vojne, v rokoch neslobody 1946 – 1950, budovu obsadila slovenská ľudová a meštianska škola. Až po päťročnom nútenom tichu sa v školskom roku 1950/51 mohlo vyučovanie vrátiť do maďarského jazyka. Začínalo sa skromne – so 63 žiakmi v dvoch triedach – no s veľkou odvahou a odhodlaním. Súčasne vznikla aj štvorročná stredná škola.
Nasledujúce desaťročia priniesli mnohé zmeny. Od roku 1953/54 sídlila v budove jedenásťročná stredná škola, neskôr sa jej horné ročníky presťahovali do gymnázia. Od školského roku 1960/61 tu pôsobila už samostatná deväťročná základná škola, ktorá čoskoro vyrástla na jednu z najväčších v regióne – so 28 triedami a 956 žiakmi.
V roku 1966 sa škola stala cvičnou školou Pedagogickej fakulty v Nitre, čo prinieslo nové impulzy, odborný rast a príchod mladých pedagógov.
Po politických a spoločenských zmenách začiatku 90. rokov prevzalo vedenie školy nový tím a nastúpila éra modernizácie. V školskom roku 2000/2001 sa škola stala právnym subjektom, získala vlastný pedagogický program a v roku 2000 bola budova spolu s parkom vyhlásená za kultúrnu pamiatku.
Od roku 2005 do 2019 viedla školu Monika Novák.
Dnes stojí na čele storočnej inštitúcie Zoltán Priskin so svojimi zástupkyňami Mónikou Szolár Géhry a Gabriellou Salgó. Škola zostáva aj v súčasnosti jedinou základnou školou s vyučovacím jazykom maďarským v Nových Zámkoch. V jej 18 triedach sa vzdeláva 408 žiakov, z ktorých mnohí dochádzajú z okolitých obcí.
Pred 25 rokmi, 15. marca 2000, prijala škola meno Gergelya Czuczora – významného básnika, jazykovedca a kňaza-učiteľa pochádzajúceho z Andoviec. Jeho odvaha, húževnatosť a neúnavná túžba po poznaní sú hodnotami, ktoré škola nesie ďalej aj dnes.
S úctou sa vraciame k našej minulosti. Je dôležité poznať udalosti spred 100, 75 a 25 rokov, pretože – ako pripomína András Sütő –
„zostáva v nás to, čo sa zdá byť dôležitejšie, to, čo spoza nášho chrbta osvetľuje naše kroky malou lampičkou.“
Melinda Horváth, učiteľka